Deti potrebujú od rodičov pomoc rôznými spôsobmi. Okrem veľkých dávok lásky, súcitu, dobrých chvíľ a povzbudenia, potrebujú tiež zdravé nastavenie hraníc, aby vedeli, čo je v poriadku robiť a čo nie. Potrebujú pravidlá ! Pravidlá si ale vyžadujú aj pomoc s ich dodržiavaním a to je kľúčom k primeranému stanoveniu hraníc.
Primerané nastavenie hraníc obsahuje tri hlavné zložky:
Jasnosť - že dieťaťu je daný jednoduchý a jasný odkaz o tom, že hranica bola stanovená.
Opatera - aby bolo o dieťa postarané v jeho emocionálnych reakciách na tieto hranice.
Vysvetlenie - že dieťa dostane adekvátne vysvetlenie, prečo bola hranica stanovená.
Stanovenie hraníc často vedie k emocionálnym reakciám ako u dieťaťa tak aj u dospelého. Stanovenie hraníc spôsobom, ktorý nevedie k zbytočným konfliktom a bolestivým zážitkom, môže byť preto náročné. Niekedy ale v stanovení hraníc ako rodičia zlyhávame - a je to tak v poriadku. Keď si všimnete, že ste nenastavili hranice dostatočne dobre, môžete zvážiť, či sa svojmu dieťaťu chcete ospravedlniť za to, ako ste tú situáciu zvládli. Ak si chcete prečítať o tom, ako sa ospravedlniť emocionálne primeraným spôsobom, kliknite sem.
Tu je niekoľko tipov, ktoré vám môžu byť užitočné pri primeranom nastavovaní si hraníc:
Aj keď hranice nastavíte perfektne, vaše dieťa bude pravdepodobne mať emocionálne reakcie na toto nastavenie hraníc. Tieto emocionálne reakcie môžu byť vhodné na zoznámenie sa s emocionálnym koučingom a zároveň uchovanie si hraníc. Kliknite sem pre ďalšie informácie o emocionálnom koučingu.
Ak stanovíte príliš veľa pravidiel a hraníc, stane sa z toho práca na plný úväzok, pre vás aby ste ich určili a pre vaše dieťa aby ich dodržalo, pričom zostane malý priestor na ďalšie dôležité veci v rodičovstve. Skúste sa zamyslieť nad tým, ktoré zo vaších hraníc a pravidiel sú dôležité a ktoré by ste mohli posunúť.
Mnoho rodičov bojuje s tým, ako byť pri komunikovaní hraníc svojmu dieťaťu konkrétni. Mnoho rodičov napríklad používa frázy: „Buď opatrní!“, „Nerob taký neporiadok“, „Prestaň s tým!“ Pre deti to nie sú jasné a ľahko zrozumiteľné správy. Chýba im konkrétnosť v tom, čo vlastne majú robiť. Buďte konkrétnejší v tom, čo chcete, aby vaše dieťa robilo alebo nerobilo. Ak napríklad vaše dieťa nesie príliš veľa predmetov, ktoré by mu mohli spadnúť na podlahu, povedzte: „Chcem, aby si odložil ten pohár, skôr než budeš pokračovať.“ alebo: „Chcem, aby si odložil svoje topánky do police, prosím.“
Mnoho rodičov stanovuje veľa pravidiel a hraníc bez toho, aby ich následne dodržiavali. Ak ako rodičia stanovujeme pravidlá a hranice bez toho, aby sme ich dodržiavali, môže to byť pre deti mätúce. Radšej zvoľte menej pravidiel a riaďte sa nimi.
Hranice majú byť vodítkom k želanému správaniu, nie demonštráciou moci. Ak vidíte, že vaše dieťa nie je schopné dodržiavať pravidlá a dostávate sa do zbytočných konfliktov, skúste sa s dieťaťom stretnúť na pol ceste tým, že nájdete riešenie, ktoré zachová niektoré dôležité hranice a zároveň dá možnosť vyjadriť sa k nim aj dieťaťu. Ak ste napríklad stanovili limit jedného pohára sódy a vaše dieťa je unavené a „skuuuutočne smädné“, povedzte: „Povedal som jeden pohár, ale keďže si taký smädný, môžeš sa ešte trochu napiť.“.
Najmä pre trochu staršie deti to môže byť ponižujúce, keď im rodičia stanovia hranice. S pribúdajúcim vekom by deti mali mať stále viac možnosť vyjadriť sa k hraniciam a pravidlám. A hoci sú hranice stále dôležité, je tiež dôležité, aby dieťa malo stále viac skúseností s určovaním si vlastných pravidiel. Potrebujú, aby sa necítili bezmocní a zahanbení, a musia si precvičiť, ako ovplyvňovať svoje okolie a cítiť sebapresadenie. Najlepším spôsobom, ako môžete vašim dospievajúcim deťom umožniť zachovať si tvár, je uvedomiť si, že sú už väčšie a môžu sa viac rozhodovať sami, a zároveň im tlmočiť vaše obavy a zachovať dôležité hranice.
Neprehrali ste, aj keď vami stanovená hranica nebola dodržaná. Najmä pri tínedžeroch je dôležité vedieť, že hranice budú nimi testované. Ak sa situácia vyhrotí, dýchajte a urobte si prestávku. Deti sa naučia veľa o hraniciach tým, že sa o nich budú mať možnosť rozprávať po tom, ako tie najnahnevanejšie pocity ustúpili. Pamätajte si, že hranice nie sú o každej udalosti, ale o tom, ako sa premietnu do budúcnosti. V časoch pokoja je hovoriť o hraniciach jednoduchšie. A vždy dostanete druhú šancu !
Máte tendenciu byť príliš tolerantní alebo príliš strnulí ? Uvedomte si svoje tendencie a pracujte so svojimi vlastnými výzvami s nimi súvisiacimi. Možno vám budú užitočné aj ďalšie cvičenia na tejto stránke, napríklad: Môj rodičovský štýl a interakcia s mojím dieťaťom.
Cítite sa byť teraz zaplavený panikou alebo silnými emóciami ? Kliknite tu!
Tento článok je prekladom článku zo stránky emotioncompass.org